Dňa 9.10.2011 až 16.10.2011 sme sa zúčastnili  plánovanej návštevy v Tureckom Burdure. Kolegovia v Turecku pre naše deti pripravili veľmi zaujímavý program. Predstavili nám  školu, krajinu, kultúru a  aj zvyky. 

Do Turecka sa dostali dievčatá na základe výberu najkrajších prezentačných prác o Slovensku a predošlej činnosti v projekte Comenius. Bolo veľmi ťažké rozhodnúť o tom, ktorý žiak bude reprezentovať našu školu v zahraničí. Práca  chlapcov a dievčat v projekte bola veľmi pekná.  Vidieť žiakov, ktorým záleží na tom, čo robia bolo úžasné. Som hrdá na všetkých mojich žiakov 8.A a 8.C, ktorí sa dostali do zahraničia a reprezentovali našu školu, ale aj na  žiakov, ktorí sa do zahraničia nedostali, no napriek tomu nevzdali svoje snaženie a pracovali v projekte naďalej.

Projekt učí mladých ľudí, ako chrániť životné prostredie, v ktorom žijeme. Podstatu projektu pochopili aj rodičia, ktorí nevideli v projekte cestovnú agentúru pre deti za odmenu, ale  zmysel práce svojich detí v škole, doma v prírode.

Pre mňa bola návšteva Turecka  z pohľadu učiteľa neoceniteľným zážitkom. Pochopila som  postoje kolegov k projektu  a aj  moje postavenie v škole. Nové poznatky sa zaiste odzrkadlia aj v mojej  práci v budúcnosti.

Turecký systém vzdelávania žiakov základných škôl sa od nášho  systému v niektorých oblastiach odlišuje.  Učitelia  s deťmi  vytvárajú v skromných podmienkach  úžasné práce, na ktoré sú spoločne  hrdí. Spontánnosť, úprimnosť,  zvedavosť, temperament tureckých detí a pedagógov bola veľmi príjemná. Krajina, ktorou nás kolegovia sprevádzali počas celého pracovného týždňa, bola  fascinujúca, nedotknutá civilizáciou. Pohoria tiahnuce sa desiatky kilometrov neboli znečistené a ľudí sme zahliadli len zriedka. Jazerá, ktoré sme navštívili boli priezračne čisté, nemali našu plastikovú výzdobu. Odpad ďaleko od mesta a obývaných oblastí jednoducho nebol. Ticho sme mohli doslova cítiť. Žiaden hrmot diaľnic, strojov, mesta, ani obyčajný hluk nebol k dostaniu. Vzduch v horách bez  exhalátov, prachu a smradu z dopravy bol pre nás skoro" toxický". Často ma prenasledovala myšlienka, prečo  náša  technika musí zahubiť čistotu prírody a život s ňou spojený.  Každý učiteľ by mal absolvovať "navštevu" krajiny, kde civilizácia nestačila všetko zničiť. Potom hodina biológie nebude len o predpísanom učive, ale o skutočnom živote na planéte ZEM...

Za seba a dievčatá chcem poďakovať Mgr. Soni Hulínovej za tlmočenie počas celej návštevy.